Rehoľný odev templárov bol bielej farby a podobal sa odevu ostatných mníšskych reholí tej doby (najviac však cicteriánov). Regula rádu mimo toho ešte predpisovala nosenie dlhých spodkov z ovčej kože. Pôvodne bolo oblečenie úplne biele, až roku 1146 pápež Eugen III. udelil rádu právo nosiť na plášťoch červený osemhrotý kríž. Toto oprávnenie sa začalo uplatňovať až zhruba o rok neskôr počas 2.križiackej výpravy.

Osobitné postavenie medzi jednotlivými časťami odevu mal plášť. Biely plášť, ako symbol nového života v čistote, ktorému sa rytier zasvätil, však nosili len rytieri šľachtického pôvodu (niekedy sa, v dôsledku veľkých strát, od tohto pravidla upúšťalo). Rehoľný bratia neurodzeného pôvodu - seržanti, slúžiaci ako ťažkoodenci, pešiaci, správcovia atď., nosili červený templársky kríž na čiernom , alebo tmavohnedom plášti. Rádu slúžili ešte klerikovia, ako kapláni rádu, no vzhľadom na ich gramotnosť aj ako pisári a pod..

Títo nosili templársky kríž na plášti čiernej, hnedej alebo tmavozelenej farby. Mali tiež prikázané nosiť rukavice, aby mali čisté ruky, "keď sa dotýkali Boha" pri slúžení omše. Klerici chodili oholený, na rozdiel od rytierov, na ktorých sa vyžadovalo len strihanie vlasov - nakrátko, ale fúzy a bradu si museli nechať rásť.Rád zaviedol ešte nosenie plášťa bez kríža. Bol čierny alebo hnedý a nosili ho tzv. pridružený nebojujúci členovia rádu zabezpečujúci rozličné zväčša manuálne práce.

Regula dávala každému rytierovi nárok na 3 kone a 2 seržantov. K osobnému vybaveniu patrili 2 košele, 2 páry pančúch, tuniku, kožuch, plášť bez podšívky, plášť s podšívkou, kapucňu, opasok, slamník, plachta, vlnená prikrývka, silná čierna alebo pruhovaná deka, 2 vrecia na bielizeň, obrus, uterák, kotlík, nôž na chlieb, malý nôž, pokrývka na koňa, kus hrubej látky, 2 kusy látky na prikrytie koňa a nádoba na ovos.