Roku 1146 pápež Eugen III. udelil rádu právo nosiť na plášťoch červený osemhrotý kríž. Tento kríž sa rýchlo stal výlučným symbolom templárov, a to až do takej miery, že stredoveký kronikári písali o "templárskom kríži" bez udania jeho vzhľadu, pretože ten bol dobre známy v súdobej stredovekej spoločnosti. Aký však bol presný vzhľad tohto kríža?

Mnohí autori uvádzajú, že to bol tlapovitý kríž, vo svojich rôznych podobách - tlapovitý konvexný alebo konkávny; niektorí uvádzajú, že to bol grécky rovnoramenný kríž, alebo klinový osemhrotý kríž, či už lastovičí alebo maltský.

Ak sa pozrieme na rozličné zdroje poznania (fresky, pečate, sochy, plastiky, a iné predmety) musíme konštatovať, že symbol kríža bol používaný dosť často. No najčastejšie, na oblečení a na pečatiach. Guillame de Tyr upresňuje "červený rovnoramenný kríž bol nosený priamo na prsiach". Takýto príklad máme aj na náhrobnej ležiacej soche Reniera de Villers - veliteľa oblasti Villiers a Hesbaye v Belgicku.

Okrem gréckeho rovnoramenného kríža, bol najčastejšie používaný tlapovitý kríž, s koncami ramien buď konvexne vystupujúcimi alebo konkávne vtlačenými, alebo rovno odseknutými. Arabský kronikár, Ibn Rachid Nazr, zaznamenal "hrôzostrašný krvavý kríž s rozširujúcimi sa ramenami ku koncu priamo odseknutými".

Kým u kresťanov tradičný latinský kríž sa vôbec nevyskytuje, tlapovitý kríž sa vyskytuje vo viacerých podobách. Prevažne sa odlišuje rôznymi druhmi zakončenia ramien. Mnohé z týchto foriem boli používané vzhľadom na špecifické postavenie ich nositeľa v hierarchii rádu. Musíme konštatovať, že z dochovaných zdrojov nemôžeme jednoznačne určiť dôvody rôznych zobrazení kríža.