Pri budovaní opevnení na sýrsko-palestínskom území využívali Templári vedomosti a skúsenosti, ktoré si osvojili na Západe. V 11. storočí bola typickou pevnosťou "normanská veža - Donjon" - samostatne stojaca veža obohnaná zo všetkých strán hradbami. Strategické objekty tohoto druhu slúžili najmä na obranu dedín alebo menších hradov. Do dnešného dňa sa ich vo Svätej zemi zachovalo asi 20. Vyznačovali sa štvorcovým pôdorysom a obvodovými múrmi dlhými až 20 metrov, vysokými okolo 10 metrov a hrubými aspoň 3 metre. Nízka brána a malé okienka im dodávali vzhľad nedobytnej stavby a obrancom pocit bezpečia pred lúpežnými bandami. Rovné stropy v drevených stavbách sa v kamenných nahrádzal klenbami, ktoré niesli zvyčajne ešte dve poschodia. Medzi vežou a kruhovou hradbou sa nachádzalo neveľké nádvorie.

Belvoir

Kerak

Ďalším typom opevnenia bolo tzv. "Castrum". Malo štvorcový pôdorys, v každom rohu s jednou vežou. Bol to vlastne model starovekých rímskych táborov, podľa ktorých stavali svoje hraničné pevnosti Byzantínci aj umajjovskí kalifovia a do ktorých Templári vniesli podstatné inovačné prvky, aby ich prispôsobili konkrétnym terénnym podmienkam a potrebám vlastnej stratégie. Budovali sa na rovine, a preto si ich výstavba vyžadovala oveľa menej času ako pevnosti iného typu. Ich prísna symetria vyplývala z toho, že v ľahko prístupnom teréne musela byť zabezpečená dôsledná obrana zo všetkých svetových strán.

Posledný typ pevnosti, s ktorým sa stretávame v latinských štátoch na Východe, sú hrady s ostrohom. Budovali sa na ťažko prístupnom výbežku (ostrohu), ktorého strmé zrázy poskytovali obrancom ochranu z troch strán. Zo strany, kde sa ostroh pripájal na náhornú plošinu alebo vrh, zabezpečoval sa hrad mocným obranným valom alebo priekopou.

Veľa s toho, čo sa Templári naučili pri stavbe hradov na Východe (k čomu ich nútil neustály vojnový stav a ich relatívne malý počet vzhľadom na obyvateľstvo, kde im pevnosti umožňovali lepšiu kontrolu územia) použili neskôr aj na stavbách a prestavbách mnohých hradov na svojich európskych majetkoch.

Montreal