Jeho rodičia (Tescelin pán z Fontaines, Aleth z Montbardu) patrili k vyššej Burgunskej šľachte. Bernard bol tretí zo 7 detí (6 synov). Vo veku 9 rokov sa začal vzdelávať v Chatillon-sur-Seine. Bol veľmi nadaný žiak, čím si získal aj svojich učiteľov. Zaujímal sa najmä o literatúru, dokonca aj poéziu, plánoval sa venovať starým cirkevným textom.  Najvrúcnejším bol jeho vzťah k Sv. Panne o ktorej sa vyjadroval ako o kráľovnej nebies. Vo veku 19 rokov mu umrela matka a on sa rozhodol utiahnuť do ústrania a žiť v samote a modlidbách.

Sv.Robert, abot v Molesmese, založil v roku 1098 kláštor v Citeaux, neďaleko Dijonu so zámerom obnoviť regulu Sv.Benedikta v pôvodnej podobe. Po svojom návrate do Molesmes prenechal vedenie kláštora Sv.Alberikovi, ktorý zomrel v roku 1109. Ako tretí abot v Citeaux ho nahradil Sv.Štefan (1113). V tomto čase požiadal o prijatie do rádu aj Bernard. O 3 roky neskôr vyslal Štefan Bernarda na čele skupiny mníchov aby založili nový kláštor v údolí d´Absinthe alebo Bitterness v diecéze Langres. Bernard nazval kláštor  Claire Vallé de Clairvaux 25.júna 1115. V neprítomnosti biskupa z Langres bol Bernard vysvätený za abota Williamom z Champeaux, ktorý bol biskupom v Chalons-sur-Marne, a ktorý v Bernardovi videl predurčeného muža - servum Dei. Po veľmi ťažkých začiatkoch vstúpilo do kláštora toľko ľudí, že už v roku 1118 bolo potrebné vyslať mníchov na nové miesta a začať zakladať nové kláštory.

Roku 1119 sa v Citeaux konalo generálne zhromaždenie nového rádu a definitívne sa vyriešila otázka nových pravidiel a schválila sa regula rádu, ktorú potvrdil pápež Callixtus II. 23.decembra 1119. V tomto období sa začína aj Bernardova literárna činnosť, pričom sa venuje aj obhajobe rádu proti výpadom zo strany ostatných rádov a niektorých jedincov kléru. V roku 1128 Bernard spolupracoval na prejednávaní cirkevných problémov na Koncile v Troyes. Bolo to na tomto koncile, kde Bernard načrtol základy Regule Templárskych rytierov - De Laudibus Novae Militiae.

Čoskoro Bernardova činnosť prerástla lokálny charakter a začal sa zúčastňovať aj obhajoby záujmov cirkvi pred svetskými feudálmi. Mal významný podiel na víťazstve pápeža Innocenta II. nad vzdoropápežom Anacletusom II. Roku 1134 sa z poverenia ďalšieho pápeža vydal na cestu kázaní a volania po novej krížovej výprave. Z jeho rúk prijal kríž aj francúzsky kráľ Ľudovít a kráľovná Eleonóra, či nemecký cisár Konrád a jeho vnuk Frederik Barbarossa. Avšak po neúspešnej druhej krížovej výprave padla aj na neho časť nepriaznivého ohovárania, ktorého sa nezbavil až do konca svojho života.

Zomrel ako 63 ročný po viac ako 40-tich rokoch strávených v habite. Založil 163 kláštorov v rôznych častiach Európy, po jeho smrti ich počet vzrástol na 343. Stal sa prvým cisteriánskym mníchom zaradeným do kalendára svätých (20.august). Bol kanonizovaný pápežom Alexandrom III. 18.januára 1174. Pápež Pius VIII. mu udelil titul - Lekár cirkvi (1830).