Rekonštrukcia hrádku.

V suteréne veže, ktorá bola skladiskom zásob, je vstup do 11 m dlhej, v 65° uhle klesajúcej chodby v skale. Je to pravdepodobne nedokončený únikový východ, alebo úkryt.

Kamenný artefakt nájdený v lokalite hrádku 

V severnom svahu pod hrádkom, poniže veže, ale už mimo opevnenia, sa nachádza studňovitá, dodnes do dna nepreskúmaná šachta, ktorú predbežne pokladáme za cisternu, alebo pokus o studňu. Má približne štvorcový pôdorys a je vytesaná do skalnatého pieskovcového podložia. Dosiaľ sa vyčistila do hĺbky asi 6,5 m.

Šachta pri hrádku

Templársky kláštor nad Sv.Marou stál na temeni vŕška Havran (alebo Kláštorisko) na mieste niekdajšieho prehistorického hrádku a postavený bol údajne roku 1197. Podľa povesti spájala ho podzemná chodba s liptovským Starhradom, vzdialeným od neho vzdušnou čiarou 6,5 km. Po zrušení rádu prevzali ho zdá sa cisteriti (meno neďalekého potoka Sestrče má pochádzať od nich). V 13.storočí bol na mieste stavby zničenej požiarom postavený nový hrádok. Plnil strážnu a kontrolnú funkciu na komunikačne i strategicky dôležitom mieste v predpolí hradu Liptov.

Čiastočne zrekonštruovaný hrádok (dnes)

Priestor akropoly bol zvýšený násypom a na ľahko prístupnej južnej strane sa vyhĺbila, alebo možno len obnovila hlboká hrotitá priekopa, ktorá oddelila plochu hrádku od ľahko prístupnej vrcholovej plošiny a významne zlepšila obranyschopnosť tohto miesta.

Pôdorys hrádku

Pri severovýchodnom úpätí vrchu sa nachádza rozsiahla terénna priehlbeň s chotárnym názvom Rybníky. Pri sondážnom preverovaní geofyzikálnych meraní sa zistilo, že priehlbeň je z východnej strany uzavretá umelým násypom a na sídliskovom horizonte z doby laténskej tu leží miestami až dvojmetrová vrstva kalu. Môžeme sa preto domnievať, že sa tu podarilo doložiť existenciu umelo (v stredoveku?) vytvorenej vodnej plochy, ktorú napájal dnes už neexistujúci prameň.