Ostrov Oak Island je jedným z veľkého množstva malých ostrovov v zálive Mahone Bay, juhozápadne od mesta Halifax, pri pobreží Nového Škótska, na východnom pobreží Kanady.

Na ostrove sa nachádza šachta (objavená pred dvesto rokmi) pravdepodobne ukrývajúca poklad. Ide o jednu z najväčších svetových záhad, o tajomstvo, ktoré vytrvalo odoláva všetkým pokusom o jeho konečné objasnenie.

V lete roku 1795 Daniel McGinnis odpočíval na ostrove Oak Island. Počas prechádzky po ostrove si všimol, že na jednom zo starých stromov visí kladkostroj a laná, aké sa používali na starých lodiach. Pod konárom si všimol priehlbinu, ako keby tu niekto porušil pôdu a tá neskôr vplyvom počasia sadla. Chlapca samozrejme napadlo, že by tu mohol byť ukrytý nejaký, možno pirátsky poklad. Vrátil sa na pevninu a zdôveril sa svojim dvom kamarátom. Trojica sa vrátila na ostrov s lopatami a čakanmi. Po krátkom kopaní bolo jasné, že nejde o prírodnú vápencovú dutinu. Zem v jame sa dala ľahko odstrániť, no jej steny tvoril tvrdý íl, posiaty stopami po čakanoch pôvodných kopáčov.

Asi v 60 cm hĺbke narazili na vrstvu úmyselne položených plátov, ktoré sa podobali dlažobným kameňom. V hĺbke 3 m narazili na plošinu z dubových kmeňov. V hĺbke 6 m objavili znova podobnú vrstvu kmeňov. Keďže to už začalo byť nad ich sily, miesto označili a prestali kopať.

Správa o šachte sa postupné dostala na verejnosť. Podnikateľ Simeon Lynds založil združenie a za pomoci svojich bohatých priateľov zorganizoval výpravu kopáčov. Pri ďalšom kopaní sa pravidelne každé 3 m objavovali dubové kmene. Neskôr vrstvy dreveného uhlia, lodného gitu a kokosových vláken. V hĺbke 30 m objavili nezvyčajnú kamennú dosku s vyrytým nápisom, ktorého neznáme znaky nevedel nikto rozlúštiť. V tom čase už značne vzrástla vlhkosť na dne šachty a kopanie sa stávalo obtiažnejším. V dobe keď narazili na ďalšiu neznámu pevnú prekážku voda postupne zatopila šachtu do hĺbky 20 m. Keďže sa nedarilo vodu odčerpať a navyše došli aj financie, kopanie prestalo.

V roku 1849 bola založená spoločnosť Truro, aby pokračovala v kopaní. Jotham B. McCully poverený vedením našiel zdroj zátopovej vody. V Smithovej zátoke objavil umelý breh a drenážny systém, ktorý ústil do spodných vrstiev šachty. Bola vybudovaná hrádza okolo zátoky, pričom pri odlive boli objavené zvyšky starej hrádze. Bola objavená komora (nazvaná komora pokladov) s dubovými truhlicami obsahujúcimi pravdepodobne nejaký kov. Nepodarilo sa ich však vytiahnuť pretože novú hrádzu zničil vysoký príliv. Aj toto podujatie sa skončilo pre nedostatok peňazí.

V roku 1861 pri ďalších prácach sa po náhlom prívale vody a blata komora pokladov prepadla do neznámej hĺbky. Od tej doby sa o nájdenie pokladu pokúša jedna výprava za druhou. Zatiaľ však bez úspechu.

1. vrstva plochých kameňov

2. dubové kmene zaklinené do stien šachty

3. hladina prílivu

4. vzduchová zátka

5. vrstva dreveného uhlia, kokosového vlákna a gitu

6. vzduchová zátka

7. vrstva dreveného uhlia, kokosového vlákna a gitu

8. vzduchová zátka

9. kamenná doska s nápisom

10. dubové truhlice obsahujúce kov

11. zátopový tunel ústiaci do 150m vzdialenej Smithovej zátoky

12. drevená bariéra

13. železná bariéra

14. modrý íl

15. zátopový tunel z južného brehu

16. betónová krypta obitá drevom a kovom podobajúcim sa na olovo

17. modrý íl

Čo však leží na dne šachty? A kto ju vôbec vybudoval? Existuje niekoľko teórií. Jedna z nich sa týka aj Templárov. Po zničení rádu francúzskym kráľom Filipom Pekným roku 1307 sa udialo niekoľko pozoruhodných skutočností. Predovšetkým sa nikdy nenašiel tzv. poklad Templárov o ktorý kráľ usiloval. Podľa legendy noc pred zatýkaním odviezli rádový bratia poklad z Paríža do La Rochelle, prístavu na pobreží Atlantiku. Následne na to zmizla veľká časť rádovej flotily zakotvenej v tomto prístave. Veľká skupina Templárov sa v tom čase uchýlila na Orknejské ostrovy pod ochranu rodu Sinclair, ktorý je spájaný s predkolumbovskými plavbami na americký kontinent, podobne ako aj templársky rád samotný. Templári mali v tom čase určite dosť síl, disciplíny a energie aby vytvorili toto pozoruhodné dielo na ostrove Oak Island. Ovládali pravdepodobne aj potrebné technológie, veď ich vojenská architektúra patrila medzi najlepšie na svete.

Roku 1803 bola 28 metrov hlboko nájdená porfyrová doska so záhadným nápisom. Najnovšie pokusy o rozlúštenie nápisu boli vedené jedným z profesorov na Univerzite v Halifaxe. Podľa výskumníkov nápis zodpovedá slovám "Štyridsať stôp dolu sú pochované dva milióny libier". Pri preklade sa opierali o teóriu, že každý znak zodpovedá jednému písmenu a že pisateľ pochádzal z anglicky hovoriacej krajiny. Ak by to bola pravda, tak hľadači pokladu asi nie sú ďaleko od jeho objavenia.

Doska s nápisom bola objavená v hĺbke 90 stôp, čo znamená, že poklad by mal byť asi v hĺbke 130 stôp. Šachta sa však pri kopaní a zaplavení vodou prepadla približne o 15 stôp. Takto by sa poklad posunul do hĺbky 145 stôp. V hĺbke 150 bola objavená betónová krypta obitá drevom a kovom pripomínajúcim železo, ktorej hrúbku odhadujú asi na 10 stôp. Zatiaľ sa však cez ňu nepodarilo prevŕtať.

V súčasnosti patrí ostrov dvom spoločnostiam, ktoré poklad hľadajú. Okolie samotnej šachty vlastní spoločnosť Alliance Triton, ktorú vedie kanadský milionár David Tobias. Severnú časť ostrova vlastní bádateľ Fred Nolan, ktorý sa domnieva, že poklad neleží v šachte, ale niekde na ostrove. Svoju pozornosť zameriava hlavne na pozoruhodné rozostavenie kamenných blokov na ostrove. Tieto kamene pri pohľade na mape vytvárajú latinský kríž dlhý okolo 250 m. Na priesečníku ramien našiel Nolan časť kameňa na ktorom boli podobné nápisy ako na pôvodnej doske vytianutej zo šachty. Fragment nápisu nebol zatiaľ vylúštený.