Počas svojej existencie si rád templárov upevňoval svoju pozíciu v Európe, aby mohol financovať svoje pôsobenie vo "Svätej zemi". Keďže sa osvedčil v oblasti bankovníctva a hospodárenia na svojich majetkoch a samozrejme aj vo vojenskej oblasti, povolávali si členov tohoto rádu mocnári celej Európy.

Do bývalého Uhorska prišli Templári už asi v polovici 12.storočia počas panovania kráľa Gejzu II. a založili si prvý kláštor v Stolnom Belehrade. Za krátky čas si vystavali ešte 10 kláštorov a nadobudli v Uhorsku silný vplyv. Kráľ Imrich im potvrdil roku 1198 všetky výsady. Templári sa usadili hlavne vo vtedy pohraničných hradoch strážiacich hranice Uhorska, alebo na strategických miestach (bane, obchodné cesty), uvádza sa dokonca, že pôsobili ako finančný poradcovia uhorských kráľov. Po templárskych mníchoch zostali mnohé pamiatky až do našich čias, aj keď sa dnes pripisujú iným  rádom, tým viac, že po zničení, v tých časoch tak veľmi nenávidených templárov, ba ani neskôr, sa o ich pamiatku nikto nestaral. 

Pri našom pátraní sme sa èasto stretli s tým, že niektoré dokumenty poukazujú nato, že ten a ten cirkevný, alebo rytiersky rád začal pôsobiť na tom a tom mieste. Nehovorí však o výstavbe kláštora, pevnôstky či hradu, pretože tam už stáli. No o starších majiteľoch, správcoch sa mlčí, a to hlavne čo sa týka začiatku 14.storočia, ktoré sa viaže k zničeniu templárskeho rádu a rozdeleniu jeho majetku.

Mnohé miesta, o ktorých sa nezachovali žiadne písomnosti, spája s templármi len ústne ľudové podanie, tradícia a legendy. Ľud však nezostavoval povesti bez reálneho podkladu, t.j. historického jadra. Náš ľud nedával mená bez významu istým vrchom, horám, riekam a nezostavoval povesti bez reálneho podkladu. Ako by pospolitý ľud mohol prísť na myšlienku, že tu kedysi jestvovali akísi mnísi, templárski rytieri, ak by jeho predkovia skutočne neboli videli, alebo počuli niečo podobného? Áno, ústne podanie ľudu nemohlo povstať čisto z fantázie, bez reálneho motívu, lebo ľudové povesti nikdy nespomínajú kláštor tam, kde ho nikdy nebolo, nebája o zámkoch tam, kde nikdy zámkov nebolo, ba opačne, tradície, povesti, bájky, porekadlá, akokoľvek by boli fantastické, vždy sa zakladajú na nejakej skutočnosti. Možno hovoriť azda len o omyle v pomenovaní a označení videných vecí a osôb, o zmätku v chronológii a historických faktoch, ale vždy na reálnom podklade.

Netvrdíme, že všetky nami uvedené informácie sú pravdivé. Ba ani miesta, ktoré uvádzame, možno neboli všetky spojené s pôsobením templárskeho rádu. Všetko čo prezentujeme na týchto stránkach je však podložené aspoň jednou zmienkou v literatúre, alebo archívnych písomnostiach, prihliadnuc nato, že pôvodný autori sa mohli mýliť, alebo vychádzať z chybných predpokladov a informácií. História je však fascinujúca práve preto, že môžeme stále objavovať niečo, čo nám naše dohady potvrdí, alebo vyvráti.