V období bojov o uhorský trón (po vymretí rodu Arpádovcov)
bolo Uhorsko rozdelené medzi nikoľko vládnucich rodov. Na scéne sa však
objavuje Karol Róbert z Anjou (syn sestry Ondreja III. - posledného Arpádovca),
ktorý je podporovaný pápežom. Na väčšej časti územia dnešného
Slovenska vládne Matúš Čák - Trenčiansky, na východe Slovenska
Omodej z
rodu Abovcov a jeho synovia.
V apríli 1312 pritiahol
kráľ na východné
Slovensko, aby si tu upevnil svoje postavenie a pomohol mestu Košice, ktoré
bolo v spore s Omodejovcami. Kráľ posilnil posádku Košíc a potom obkľúčil
Šarišský hrad. Po neúspešnom obliehaní a po správe, že Matúš Čák
posiela hradu značnú posilu, sa kráľ stiahol do Levoče. To využili
Omodejovci a obkľúčili Košice. Kráľ sa však vybral mestu na pomoc. Lesy
rozprestierajúce sa na západnej strane Košíc, robili terén nevhodným na
boj, preto kráľ obišiel Omodejove vojsko z juhu a pohol sa k Rozhanovciam.
Rieka Torysa tu tečie v nie príliš širokom, mierne sa zvažujúcom údolí,
kde mohol rozvinúť bojový šík a využiť údernú silu jazdectva. Obe
nepriateľské vojská sa snažili zaujať čo najvýhodnejšie postavenie. Úspešnejší
boli kráľovi protivníci ktorí sa rozvinuli na úpätí kopca pri Toryse.
Karolovi Róbertovi nezvýšilo iné ako zaujať postavenie v údolí.

Prvá zrážka Omodejových vojsk so silami Karola Róberta bola
mimoriadne silná a účinná. Kronikári túto bitku opisujú ako najstrašnejšiu
od porážky pri rieke Slaná. Omodejovci dúfali, že prvým úderom rozhodnú
osud bitky vo svoj prospech, preto ho usmernili proti tej časti kráľovských
vojsk, kde sa zdržiaval panovník. Viacerí z kráľovskej družiny padli a
dokonca zahynul aj kráľovský zástavník. V tom
čase však zo strany
dorazili ku kráľovi rytieri rádu Johanitov a bránili kráľa vlastnými
telami. Onedlho padli vodcovia Omodejových vojsk a navyše dorazili oddiely košických
mešťanov, čo rozhodlo bitku v kráľov prospech. Na konci bitky
kráľ bojoval pod zástavou Johanitov.
Templári: podľa niektorých kronikárov je veľmi pravdepodobné,
že oddiel Johanitov, ktorý chránil kráľa vlastnými telami, bol zložený
prevažne z bývalých Templárov, ktorí sa po zrušení rehole uchýlili
k Johanitom. Johaniti im boli názorovo najbližší (hoci si tieto dve rehole v
minulosti konkurovali).
|
Bitka pri rozhanovciach ako ju videl ilustrátor
Viedenskej obrázkovej kroniky zo 14. storočia

|
|